Súčiniteľ prechodu tepla vyjadruje, koľko tepla unikne konštrukciou s plochou 1 m2 pri rozdiele teplôt jej povrchov 1 K (Kelvin).
U okien sa pritom rozlišujú tri hodnoty:
Súčiniteľ prechodu tepla Uw sa vzťahuje na celé okno. Táto hodnota je prirodzene ovplyvnená hodnotami U pre zasklenie (Ug) a rám (Uf). Na celkovú hodnotu prechodu tepla oknom (Uw) má však vplyv ešte lineárny súčiniteľ prechodu tepla Ψg (g = glazing) a veľkosť okna.
Koeficient prechodu tepla oknom alebo presklenými dverami Uw sa zvyčajne počíta na štandardnú veľkosť okna 1,23 m x 1,48 m. Pri menších rozmeroch sa hodnota U zhoršuje (zvyšuje), väčšie okná naopak dosahujú lepšie hodnoty. Dôvodom je, že zasklenie má v porovnaní s materiálom rámu nižšiu hodnotu U, a preto pri väčších sklenených plochách môžeme docieliť lepšiu tepelnú izoláciu.
Podľa európskej normy (EnEV 2009) nesmie pri bežnom zasklení súčiniteľ prechodu tepla celým oknom presiahnuť hodnotu Uw = 1,3 W/m2K. V pasívnych domoch sú za vhodné považované okná s hodnotou Uw = 0,8 W/m2K alebo nižšou.